ma asi pred rokom ma môj osemročný ratoval, keď hovoril s kolegom z tretieho porovnávača: „Moja mama sa okolo detí tak čudne.“
Mal pravdu. Práve som videl rozkošné dieťa a dostal som do mozgu všetky kašské. Nedobrovoľne som povedal niečo ako: „Oooooh zlato!“ a chytil vaječník.
Teraz, keď je moje najmenšie dieťa staré tri roky, mám matu matu pre dieťa. Keď naďalej vyrábam jedlo a nakupujem pre jeho oblečenie, nemôžem si pomôcť, ale všimol som si, že už nie je taký malý. Moje dieťa nie je dieťa; Môže nájsť svoje vlastné predstavenia na Hulu+, preboha.
Predškolskí kamaráti Sawyer sa stávajú veľkými súrodencami. Mamy a Papas hovoria o svojich útulných, kolických novorodenci a porovnávam ich výroky s drsným, plne hovoriacim dieťaťom, ktoré lezú z gauč pred nami. Alebo hovoria o ich nedokonalých tehotenstvách a pamätám si môj prvý trimester alebo svrbenie cholestázy. Keď sa snažím viesť primeraný rozhovor, uvedomujem si, že moje anekdoty prvej osoby sú dosť zastarané.
Rozhliadam sa po svojich kolegoch, ktorí majú viac detí a mám pocit, že mi niečo chýba. “ Na riziko odcudzenia niektorého z vás čitateľov, tak si tam už nechcem ísť, kde sa rovná tehotenstvu a ďalej zvyšuje moju rodinu, ale stále mám bolesti. Čo, do pekla, je toto?
Potom, čo sme mali svoje druhé dieťa, mali sme diabla času, keď sme sa rozhodli, že chceme viac detí. Ale tentoraz viem, že sme hotoví. Prečo je teda také ťažké ísť ďalej?
Vidíš túto tvár? Samozrejme, že chcem jeden. Srandu. Srandu